Sukot (סֻכּוֹת — „prístrešky“, „chatrče“) prichádza päť dní po Jom kipure a je jeho protipólom. Namiesto pôstu a bielej sa je vonku, spieva sa a stavia sa provizórna búdka, v ktorej sa celý týždeň býva.
Je to jediný sviatok, ktorý Tóra výslovne nazýva „časom našej radosti“. V tradícii mu jednoducho hovoria he-chag — „ten sviatok“.
- Kedy
- 15.–21. tišri, hneď po Jom kipure
- Trvanie
- Sedem dní, plus Šmini aceret a Simchat Tóra
- Kde sa je
- V suke, pod otvorenou strechou
- V ruke
- Štyri druhy rastlín
Suka
Ústredným prvkom je suka — dočasný prístrešok postavený vonku, na dvore, balkóne alebo pred domom. Pravidlá sú prekvapivo presné a všetky smerujú k jednej vlastnosti: nemá byť pevná.
- Strecha je z odrezaného rastlinného materiálu — vetvičiek, trstiny, bambusu.
- Musí byť dosť riedka, aby cez ňu bolo vidieť hviezdy, ale hustejšia než otvorená obloha, aby vo dne dávala viac tieňa než svetla.
- Steny stačia tri.
- Nesmie byť pod strechou ani pod stromom.
V suke sa počas týždňa je, prijímajú návštevy, a kto môže, v nej aj spí. Zdobia ju deti — papierové reťaze, obrázky, zavesené ovocie. Ak prší tak, že by jedlo trpelo, ide sa dnu; sviatok radosti sa nemá premeniť na trápenie.
Štyri druhy
Druhým prikázaním sviatku sú štyri rastliny (Lv 23:40), ktoré sa držia spolu a každý deň sa s nimi zamáva do všetkých svetových strán.
Lulav
Datľová palma má chuť, ale nevonia. V známom midraši predstavuje človeka, ktorý pozná Tóru, ale nekoná dobré skutky.
Hadas
Vonia, ale nemá plod — človek, ktorý koná dobro, hoci sa neučí.
Arava
Ani chuť, ani vôňa. A predsa je súčasťou zväzku — bez nej prikázanie nie je naplnené.
Etrog
Chuť aj vôňa. Vyberá sa najstarostlivejšie zo všetkých štyroch a jeho kúpa je vlastný malý obrad.
Šmini aceret a Simchat Tóra
Na sedem dní Sukot nadväzuje ôsmy deň, Šmini aceret („zhromaždenie ôsmeho dňa“), a hneď po ňom Simchat Tóra — „radosť z Tóry“.
V ten deň sa dočíta posledný oddiel piatej knihy Mojžišovej a okamžite sa začne odznova od prvej vety Genezis. Zvitky sa vynesú z archy a s tancom sa s nimi sedemkrát obchádza synagóga; deti nesú zástavky, dospelí si zvitky podávajú. Je to najhlučnejší a najveselší deň v celom náboženskom roku a jediný, v ktorom sa tancuje priamo s posvätným textom v náručí.
V Izraeli splývajú Šmini aceret a Simchat Tóra do jedného dňa; v diaspóre sa slávia dva.
Čo to má znamenať
Sukot prichádza na jeseň, po zbere úrody — teda v okamihu, keď sú sýpky plné a človek má najviac dôvodov cítiť sa zabezpečený. Práve vtedy sa presťahuje do búdky, ktorá neudrží vietor a cez ktorej strechu vidieť hviezdy.
Je to prikázanie o krehkosti, a je zámerne umiestnené do najbohatšieho týždňa roka. A hneď za ním nasleduje pripomienka, že práve tá krehkosť je dôvodom na radosť, nie na strach.