Sukot (סֻכּוֹת — „prístrešky“, „chatrče“) prichádza päť dní po Jom kipure a je jeho protipólom. Namiesto pôstu a bielej sa je vonku, spieva sa a stavia sa provizórna búdka, v ktorej sa celý týždeň býva.

Je to jediný sviatok, ktorý Tóra výslovne nazýva „časom našej radosti“. V tradícii mu jednoducho hovoria he-chag — „ten sviatok“.

Kedy
15.–21. tišri, hneď po Jom kipure
Trvanie
Sedem dní, plus Šmini aceret a Simchat Tóra
Kde sa je
V suke, pod otvorenou strechou
V ruke
Štyri druhy rastlín

Suka

Ústredným prvkom je suka — dočasný prístrešok postavený vonku, na dvore, balkóne alebo pred domom. Pravidlá sú prekvapivo presné a všetky smerujú k jednej vlastnosti: nemá byť pevná.

  • Strecha je z odrezaného rastlinného materiálu — vetvičiek, trstiny, bambusu.
  • Musí byť dosť riedka, aby cez ňu bolo vidieť hviezdy, ale hustejšia než otvorená obloha, aby vo dne dávala viac tieňa než svetla.
  • Steny stačia tri.
  • Nesmie byť pod strechou ani pod stromom.

V suke sa počas týždňa je, prijímajú návštevy, a kto môže, v nej aj spí. Zdobia ju deti — papierové reťaze, obrázky, zavesené ovocie. Ak prší tak, že by jedlo trpelo, ide sa dnu; sviatok radosti sa nemá premeniť na trápenie.

Sedem dní budete bývať v prístreškoch… aby vaše pokolenia vedeli, že v prístreškoch som dal bývať synom Izraela, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lv 23:42–43

Štyri druhy

Druhým prikázaním sviatku sú štyri rastliny (Lv 23:40), ktoré sa držia spolu a každý deň sa s nimi zamáva do všetkých svetových strán.

Lulav

לוּלָב
Palmový list

Datľová palma má chuť, ale nevonia. V známom midraši predstavuje človeka, ktorý pozná Tóru, ale nekoná dobré skutky.

Hadas

הֲדַס
Myrta

Vonia, ale nemá plod — človek, ktorý koná dobro, hoci sa neučí.

Arava

עֲרָבָה
Vŕbová vetvička

Ani chuť, ani vôňa. A predsa je súčasťou zväzku — bez nej prikázanie nie je naplnené.

Etrog

אֶתְרוֹג
Citrusový plod

Chuť aj vôňa. Vyberá sa najstarostlivejšie zo všetkých štyroch a jeho kúpa je vlastný malý obrad.

Výklad je priezračný: zväzok drží pohromade len vtedy, keď sú v ňom všetky štyri. Ak sa jediná z rastlín vynechá — aj tá bez chuti a bez vône — prikázanie nie je splnené. Spoločenstvo, ktoré si vyberá, koho zahrnie, prestáva byť spoločenstvom.

Šmini aceret a Simchat Tóra

Na sedem dní Sukot nadväzuje ôsmy deň, Šmini aceret („zhromaždenie ôsmeho dňa“), a hneď po ňom Simchat Tóra — „radosť z Tóry“.

V ten deň sa dočíta posledný oddiel piatej knihy Mojžišovej a okamžite sa začne odznova od prvej vety Genezis. Zvitky sa vynesú z archy a s tancom sa s nimi sedemkrát obchádza synagóga; deti nesú zástavky, dospelí si zvitky podávajú. Je to najhlučnejší a najveselší deň v celom náboženskom roku a jediný, v ktorom sa tancuje priamo s posvätným textom v náručí.

V Izraeli splývajú Šmini aceret a Simchat Tóra do jedného dňa; v diaspóre sa slávia dva.

Čo to má znamenať

Sukot prichádza na jeseň, po zbere úrody — teda v okamihu, keď sú sýpky plné a človek má najviac dôvodov cítiť sa zabezpečený. Práve vtedy sa presťahuje do búdky, ktorá neudrží vietor a cez ktorej strechu vidieť hviezdy.

Je to prikázanie o krehkosti, a je zámerne umiestnené do najbohatšieho týždňa roka. A hneď za ním nasleduje pripomienka, že práve tá krehkosť je dôvodom na radosť, nie na strach.