Jom kipur (יוֹם כִּפּוּר — „deň zmierenia“) je najvážnejší deň roka. Trvá dvadsaťpäť hodín, počas ktorých sa neje ani nepije, a väčšina z nich sa strávi v synagóge. Prichádzajú aj ľudia, ktorí tam po zvyšok roka nechodia — v mnohých krajinách je to jediný deň, keď je synagóga plná.
Napriek povesti to nie je deň zúfalstva. Tradícia ho radí medzi radostné dni: je to deň, v ktorý sa dá začať odznova.
- Kedy
- 10. tišri, desať dní po Roš ha-šana
- Trvanie
- Od západu slnka po zotmenie nasledujúceho dňa
- Pôst
- Bez jedla a bez tekutín, vrátane vody
- Farba
- Biela — na znak čistoty a rovnosti
Odkiaľ to je
Deň zmierenia je ustanovený v Levitiku (Lv 16:29–31 a Lv 23:26–32). V časoch chrámu bol jediným dňom v roku, keď veľkňaz vstupoval do veľsvätyne a vyslovoval Božie meno tak, ako je napísané. Súčasťou obradu bol aj los medzi dvoma capmi, z ktorých jeden sa posielal do púšte — odtiaľ pochádza slovo obetný baránok, ktoré prešlo do európskych jazykov.
Po zničení chrámu obrad zanikol a jeho miesto zaujali pôst, modlitba a náprava vzťahov.
Päť vecí, ktoré sa nerobia
- Neje sa a nepije — vrátane vody.
- Neumýva sa telo pre potešenie.
- Nepoužívajú sa oleje a krémy.
- Neobúva sa koža — preto sa vo sviatočnom oblečení chodí v plátenných alebo gumených topánkach.
- Zdržiavajú sa manželia intimity.
Pôst začínajú dodržiavať dievčatá od dvanástich a chlapci od trinástich rokov. Kto by pôstom ohrozil zdravie, postiť sa nesmie — deti, tehotné ženy, chorí a starí ľudia jedia, a nejde o úľavu, ktorú by si museli vyprosiť. Prikázanie chrániť život má prednosť pred prikázaním postiť sa.
Priebeh
- Jedlo pred pôstom. Ešte za svetla sa výdatne naje a zapália sa sviece.
- Kol nidrej. Večerná bohoslužba sa otvára aramejskou formulou, ktorou sa rušia neuvážené sľuby voči Bohu. Spieva sa na jednu z najznámejších melódií židovskej hudby. Formula sa výslovne netýka sľubov daných ľuďom — tie zrušiť nemožno.
- Vidui — vyznanie. Zoznam previnení sa odrieka v množnom čísle: „zhrešili sme, klamali sme, ohovárali sme“. Nikto nevymenúva svoje hriechy nahlas a nikto sa nespovedá pred iným človekom. Spoločenstvo hovorí za všetkých naraz.
- Celý deň modlitieb. Číta sa aj kniha Jonáš — príbeh o meste, ktoré sa napravilo a bolo ušetrené.
- Ne'ila. Záverečná bohoslužba za súmraku, ktorej meno znamená „zatváranie brán“. Modlí sa postojačky.
- Jeden dlhý tón šofaru ukončí deň. Potom sa je.
Pravidlo, ktoré sa oplatí poznať
Toto je bod, ktorý býva prekvapením: Jom kipur zmieruje len to, čo je medzi človekom a Bohom. Za krivdu spáchanú na inom človeku deň zmierenia neodpúšťa nič, kým ju páchateľ nenapraví a nepožiada poškodeného o odpustenie priamo.
Preto sa v dňoch pred sviatkom ľudia navzájom obchádzajú a ospravedlňujú. Tradícia dokonca určuje postup: ak poškodený odmietne, treba prísť ešte dvakrát, s ďalšími ľuďmi. Ak odmietne aj potom, vina prechádza na neho.
Sviatok teda nie je únikom zo zodpovednosti — je jej termínom.
Pozdrav pred sviatkom znie gmar chatima tova, „nech si dobre zapísaný na záver“. Po skončení pôstu sa v mnohých rodinách hneď zatĺka prvý klinec do prístrešku na Sukot, ktorý začína o štyri dni.