Chanuka (חֲנֻכָּה — „zasvätenie“) trvá osem večerov a pripomína povstanie proti helenistickej ríši v druhom storočí pred naším letopočtom. Každý večer sa zapáli o jedno svetlo viac a svietnik sa postaví do okna, aby ho bolo vidieť von.

Je to sviatok, ktorý je vonku známejší než väčšina ostatných — najmä preto, že vychádza na december. Nábožensky je pritom oveľa menší než Pesach alebo Sukot: nie je uvedený v Tóre, nezakazuje prácu a nevyžaduje sviatočnú bohoslužbu.

Kedy
Od 25. kislev (november alebo december)
Trvanie
Osem večerov
Čo sa robí
Zapaľujú sa svetlá a stavajú do okna
Na stole
Šišky a zemiakové placky — čokoľvek na oleji

Čo sa vlastne stalo

V roku 167 pred n. l. zakázal seleukovský vládca Antiochos IV. výkon židovského náboženstva a jeruzalemský chrám zasvätil Diovi Olympskému. Vzbura, ktorú viedol kňaz Matatiáš a po ňom jeho syn Juda zvaný Makabejec, po troch rokoch uspela. V roku 164 bol chrám očistený a znovu zasvätený — odtiaľ meno sviatku.

Bolo to zároveň povstanie vnútri židovskej spoločnosti: nešlo len o cudziu moc, ale aj o to, nakoľko sa má domáca kultúra prispôsobiť gréckej. To robí príbeh menej priamočiarym, než sa zvyčajne podáva.

Príbeh o oleji, ktorý vydržal osem dní — že sa pri očistení chrámu našla jediná nádobka nepoškvrneného oleja a horela osemkrát dlhšie, než mala — sa objavuje až v Talmude (Šabat 21b), teda vyše šesťsto rokov po udalostiach. Staršie zdroje, Knihy Makabejcov, o zázraku s olejom nehovoria nič a osem dní vysvetľujú tým, že sa dodatočne slávil zameškaný Sukot.

Rabínska tradícia dala dôraz na olej a nie na vojenské víťazstvo celkom zámerne. Prorocké čítanie sviatku znie: „Nie mocou ani silou, ale mojím duchom.“

Chanukija

Svietnik má deväť ramien — osem pre jednotlivé večery a jedno navyše pre šamaš, „pomocníka“, ktorým sa ostatné zapaľujú. Šamaš je potrebný preto, že chanukové svetlá sa nesmú použiť na nič praktické, ani na zapálenie ďalšieho.

  • Sviece sa vkladajú sprava doľava, ale zapaľujú sa zľava doprava — teda vždy najprv tá najnovšia.
  • Zapaľuje sa po zotmení a svetlá majú horieť aspoň pol hodiny.
  • Svietnik sa stavia do okna alebo ku dverám — sviatok má byť viditeľný zvonku.
  • Kým svetlá horia, nepracuje sa pri nich; len sa na ne pozerá a spieva.

Sedemramenný svietnik menora a deväťramenná chanukija nie sú to isté. Menora stála v chráme a dnes je štátnym znakom Izraela; chanukija je domáci predmet, ktorý sa používa osem dní v roku.

Jedlo, hra, peniaze

Na oleji

Sufganijot a latkes

Vyprážané šišky a zemiakové placky. Spája ich olej — a tým aj pripomienka, prečo sa sviatok slávi osem dní.

Sevivon

Štvorboká vlčia

Na štyroch stranách sú písmená, ktoré tvoria vetu „veľký zázrak sa stal tam“ — v Izraeli „tu“. Hrá sa o orechy alebo o čokoládové mince.

Chanuka gelt

Drobné pre deti

Pôvodne skutočné mince, dnes najčastejšie čokoládové. Časť sa má podľa zvyku odložiť na dobročinnosť.

Bez zákazu práce

Bežný týždeň

Na rozdiel od väčších sviatkov sa počas Chanuky normálne pracuje aj chodí do školy. Sviatočný je len večer.

Čo to má znamenať

Zvyk stavať svietnik do okna má v hebrejčine vlastný názov — pirsumej nisa, „zverejnenie zázraku“. Sviatok sa neslávi za zatvorenými dverami; jeho podstatou je, že svetlo je vidieť zvonku.

Rabíni Hilel a Šamaj sa nezhodli, ako svetlá pribúdajú: podľa Šamaja sa má začať ôsmimi a každý večer o jedno ubrať, podľa Hilela naopak pridávať. Rozhodlo sa pre Hilela, s odôvodnením, že vo svätosti sa má stúpať, nie klesať. Preto sa dnes každý večer pridáva jedna svieca — ubúdanie by bolo rovnako logické, ale muselo by sa začínať naplno a končiť skoro potme.