Pardes (פַּרְדֵּס — hebrejsky „ovocný sad“) sú štyri úrovne výkladu Tóry v rabínskej a kabalistickej tradícii judaizmu — iné tradície (napr. kresťanská) ju čítajú inak. Každé písmeno slova pardes označuje jednu úroveň. Platí: doslovný význam (pšat) má vždy prednosť a žiadny hlbší výklad ho nesmie poprieť.
Štyri úrovne
Doslovný význam
Doslovný, gramatický význam textu — to, čomu by rozumel každý, kto ho počul v dobe vzniku.
Náznak
Skryté súvislosti s inými miestami v Tóre — napríklad cez číselnú hodnotu písmen (gematriu) alebo nezvyčajne napísané slovo.
Výklad
Mravné a právne ponaučenia, ktoré rabíni z textu vyvodzujú pomocou ustálených výkladových pravidiel.
Tajomstvo
Najhlbšia rovina: kabalisti v nej hľadajú tajomstvo stvorenia, Božie mená a duchovné sily za každým veršom.
Odkiaľ pochádza slovo „pardes“
Slovo pochádza zo staroperzštiny (ohradený sad), cez grécke paradeisos až po slovenské „raj“. V hebrejskej Biblii sa vyskytuje zriedka — napríklad v Kazateľovi 2:5, kde znamená kráľovský sad.
Príbeh o štyroch, ktorí vstúpili do Pardesu
Talmud (Chagiga 14b) rozpráva o štyroch učencoch, ktorí „vstúpili do Pardesu“ — najhlbšieho štúdia Tóry. Jeden zomrel, druhý sa pomiatol, tretí stratil vieru; bez ujmy vyšiel len rabi Akiva. Skratka PaRDeS pre štyri úrovne výkladu sa ustálila až neskôr, v stredoveku (okruh knihy Zohar) — historicky ide o inú, len príbuznú tému.
Trochu hlbšie
Prečo štyri úrovne
Číslo štyri súvisí so štyrmi „svetmi“ kabaly (od najduchovnejšieho po hmotný svet) a so štyrmi písmenami Božieho mena v hebrejčine.
Ako úrovne fungujú spolu
Poradie: pšat je vždy prvý, žiadna ďalšia rovina ho nesmie poprieť (Talmud: ejn mikra jocé midej pšuto). Ostatné tri roviny:
- Remez si všíma detaily v texte. Napríklad slovo vajikra („a zavolal“) je v Levitikuse (Lv 1:1) napísané s menším písmenom א — remez z toho vyvodzuje Mojžišovu skromnosť.
- Draš vyvodzuje ponaučenia pomocou 13 pravidiel rabiho Jišmaela — napríklad kal va-chomer („od ľahšieho k ťažšiemu“): čo platí pre menej závažný prípad, platí tým skôr pre závažnejší.
- Sod hľadá odraz Božích mien a duchovných síl (sefirot) v každom verši. Neskoršia kabalistická tradícia odporúčala venovať sa jej až po štyridsiatke a odovzdávala sa ústne len vybraným žiakom.
Príklad na konkrétnom verši
Šieste prikázanie (Ex 20:13) prekladáme ako „Nezabiješ“. Presnejší preklad hebrejského lo tircach je „Nezavraždíš“ — ide o zákaz neoprávneného zabitia, nie zabitia vo vojne či sebaobrane.
לֹא תִּרְצָח
Pšat — doslovne
Zákaz úmyselne a neoprávnene zabiť iného človeka. Tento základ nesmie poprieť žiadna ďalšia rovina.
Remez — náznak
Na kamenných tabuliach stojí „Nezavraždíš“ oproti vete „Ja som Hospodin, tvoj Boh“. Midraš Mechilta z toho vyvodzuje: kto zabije, ubližuje Božiemu obrazu v človeku.
Draš — výklad
Mišna: „Kto zničí jeden jediný život, akoby zničil celý svet.“ Rabíni odtiaľ zaraďujú medzi „zabíjanie“ aj verejné zahanbenie človeka a ohováranie (lašon ha-ra).
Sod — mystika
Každý človek nesie iskru Božstva; zabiť ho znamená vyhnať Božiu prítomnosť zo sveta. Keďže sú všetky duše prepojené, ublížiť druhému znamená ublížiť aj sebe.
Príklad, ako funguje gematria: אָב (av, „otec“) = 3, אֵם (em, „matka“) = 41, spolu 44 — čo je zároveň hodnota slova דָּם (dam, „krv“): spojenie otca a matky dáva vzniknúť dieťaťu. Vyskúšať si gematriu môžete aj sami v kalkulačke.
Pardes tak ukazuje, že jeden verš možno čítať súčasne ako doslovný text, náznak, ponaučenie aj tajomstvo.