עִבְרִית Hebrejčina — jazyk, ktorý zanikol a znovu ožil.

Podľa tradície

Podľa židovskej tradície je hebrejčina lešon ha-kodeš (לְשׁוֹן הַקֹּדֶשׁ), svätý jazyk, ktorým Boh stvoril svet. Hovoril ňou Adam a celé ľudstvo až po stavbu Babylonskej veže, keď Boh jazyky zmiešal.

Midraš (Bereišit raba 18:4) to dokladá slovnou hračkou: žena sa volá iša (אִשָּׁה), lebo bola vzatá z muža, iš (אִישׁ).

Táto súvislosť funguje iba v hebrejčine. Nasledujúce časti opisujú, ako sa hebrejčina vyvíjala podľa historických prameňov.

Tri podoby jazyka

História

Pôvod

Hebrejčina patrí do semitskej jazykovej rodiny. Blízko je príbuzná s feničtinou, aramejčinou a vzdialenejšie s arabčinou. Ako samostatný jazyk sa vyvinula v Kanaáne v 2. tisícročí pred n. l. Najstaršie známe nápisy pochádzajú z 10. storočia pred n. l. Patrí k nim Gezerský kalendár, krátky zoznam poľnohospodárskych prác. Písalo sa vtedy starohebrejským (paleohebrejským) písmom, ktoré vychádzalo z feničtiny.

Biblická hebrejčina

V tejto podobe jazyka je napísaná väčšina Tanachu. Výnimkou sú niektoré časti kníh Daniel a Ezdráš, ktoré sú v aramejčine. Biblická hebrejčina nie je jednoliata. Staršie texty, napríklad niektoré básne v Tóre, sa jazykom líšia od neskorších kníh.

Babylonské zajatie a aramejčina

Po zničení Prvého chrámu v roku 586 pred n. l. sa časť ľudu dostala do Babylonu. Aramejčina, vtedy medzinárodný jazyk Blízkeho východu, postupne vytlačila hebrejčinu z bežnej reči. Z tohto obdobia pochádza aj štvorcové písmo (ktav ašuri), ktoré sa používa dodnes. Židia ho prevzali z aramejského písma.

Zánik hovorenej hebrejčiny

Hebrejčinou sa hovorilo ešte niekoľko storočí, hlavne v Judsku. V tejto neskoršej podobe je okolo roku 200 n. l. spísaná Mišna. Po potlačení Bar Kochbovho povstania (135 n. l.) ju však už takmer nikto nepoužíval v bežnom živote a do 3. storočia hebrejčina ako hovorený jazyk zanikla. Talmud je už z veľkej časti v aramejčine.

Stredovek: jazyk kníh a modlitby

Takmer 1 700 rokov nebola hebrejčina pre nikoho materinským jazykom. Nik ju neučil deti ako prvý jazyk a nik ňou nehovoril doma. Zostala však jazykom modlitby, štúdia, právnych textov, listov medzi komunitami a poézie. Vďaka tomu jej slovná zásoba a gramatika prežili, hoci sa ňou nehovorilo.

V 7. až 10. storočí vytvorili masoreti v Tiberiade systém samohlások (nikkud) a prízvukových znamienok (te'amim). Zachovali tak presnú výslovnosť biblického textu. Z tejto tradície pochádza aj Leningradský kódex (1008/1009), najstarší úplne zachovaný rukopis celého Tanachu.

V moslimskom Španielsku (10. až 12. storočie) zažila hebrejská poézia rozkvet. Patria k nemu diela Jehudu ha-Leviho a Šlomo ibn Gabirola.

Obnova hovorenej hebrejčiny

V 18. a 19. storočí začali spisovatelia židovského osvietenstva (haskala) písať hebrejsky aj svetskú literatúru. Hovoriť sa ňou však stále nezačalo.

Na konci 19. storočia sa hebrejčina znovu stala živým jazykom. Rozhodujúci krok urobil Eliezer Ben Jehuda (1858 – 1922). Po príchode do Jeruzalema v roku 1881 začal doma hovoriť výlučne hebrejsky. Jeho syn Itamar sa tak stal prvým dieťaťom po takmer dvoch tisícročiach, ktoré vyrastalo s hebrejčinou ako materinským jazykom. Ben Jehuda vytvoril aj veľký slovník a pre nové pojmy hľadal slová v starých textoch alebo ich odvodzoval z existujúcich koreňov.

Rozhodujúcu úlohu zohrali školy. Deti, ktoré sa učili po hebrejsky, ju začali používať aj medzi sebou. Za jednu až dve generácie tak vznikla komunita, pre ktorú bola hebrejčina opäť jazykom každodenného života.

Dnes

Od roku 1948 je hebrejčina úradným jazykom Štátu Izrael. Hovoria ňou milióny ľudí. Nad jej vývojom bdie Akadémia hebrejského jazyka v Jeruzaleme. Je to jediný známy prípad, keď sa jazyk, ktorým sa po stáročia len písalo a modlilo, znovu stal materinským jazykom celého národa.

Moderný Izraelčan dokáže čítať Tanach v origináli bez väčších problémov. Slovná zásoba a gramatika sa síce zmenili, ale základ, teda korene a písmo, zostal rovnaký.

Táto stránka je stručný prehľad. Kto sa chce hebrejčinu učiť, nájde slová s prepisom a prekladom v sekcii Slovník.